Aj napriek svojim mnohým zraneniam je plný života a momentálne sa realizuje ako manažér dolnokubínskych basketbalistov. Život s Petrom sa naozaj nemaznal. Ešte ako dieťa stratil
oboch rodičov. „Mal som tri roky, keď otec zabil matku a potom seba. Bolo to strašné. Ujali sa ma starí rodičia,“ spomína na
ťažké detstvo Petr. Od piatich
rokov mu učaroval basketbal,
už v pätnástich sa stal rozhodcom. Keď mal Petr 17 rokov, začali ho prenasledovať autonehody. „Prežil som 9 havárií,
z toho 7-krát som bol spolujazdcom a dvakrát som riadil
auto sám. Všetky nehody sa mi
stali v Česku,“ hovorí Petr.
Jedna nehoda sa mu stala dokonca
pri prevoze sanitkou. „Bolo to
vo februári 1993. Prevážali ma
z jednej nemocnice do druhej.
Sanitkár videl v priekope auto, zabrzdil, zacúval a vtom do
nás narazilo v 150-kilometrovej
rýchlosti ďalšie auto,“ hovorí.
V sanitke zomrel vodič a v osobnom aute zahynula celá posádka - štyria ľudia. „Nažive som
ostal len ja,“ vraví Petr.
O mesiac neskôr prežil ešte
ťažšiu dopravnú nehodu. „Vracali sme sa z chmeľovej brigády. V aute sme boli štyria. Na
diaľnici v Humpolci sme sa čelne zrazili s kamiónom. Bol som
28 dní v bezvedomí a prežil
som klinickú smrť. Lekári mi
dávali 5-percentnú nádej na
prežitie. Mal som krvácanie do
mozgu a ochrnula mi pravá strana,“ dodáva Petr Havlíček. Neskôr
sa uňho objavila epilepsia a zobrali mu vodičák. Stále však verí, že
ho získa späť a sadne si za volant
auta.
PETROVE NEHODY
1991 - 1 nehoda
1992 - 3 nehody
1993 - 2 nehody
1995 - 1 nehoda
1997 - 2 nehody
Spolu: 9 nehôd
Mačací život: Už 9-krát na prahu smrti!
DOLNÝ KUBÍN - Má viac životov ako mačka. Petr Havlíček (33) z Prahy prežil deväť ťažkých dopravných nehôd, vie aj to, čo je klinická smrť. Po jednej nehode začal dostávať epileptické záchvaty a vzali mu vodičský preukaz.