Jej snom vraj vždy bolo pracovať vo väzení, v reedukačnom centre alebo rómskej škole. Život ju nakoniec zaviedol na neslávne známy košický Luník IX, kde učila na prvom stupni základnej školy. „Nie všetci tento môj krok schvaľovali. S rodičmi to bola tichá domácnosť pár týždňov,“ priznala nám s tým, že od tohto septembra už učí na základnej škole v inej časti mesta.
„Možno aj súťaž ma donútila zamyslieť sa, že asi sa na tejto škole nemám kam posunúť. Myslím si, že 99 % známych ocenilo moje rozhodnutie zmeniť pôsobisko a vydýchli si... Bola to však úžasná skúsenosť,“ dodala jedným dychom. „Mala som tam skvelých žiakov, ktorí sa ešte ozývajú, píšu mi dokonca listy a pozdravujú. Prvé dni si poplakali, ale to rovnako ako ja. Bol to vždy môj sen - učiť v sťažených podmienkach, snažiť sa niečo zmeniť, svetu ukázať, že to ide aj s takými deťmi.“
Začala donutkami
Mirka je kondičnou trénerkou, športovkyňou dušou i telom. „V minulosti som aktívne hrávala volejbal a posledné roky som prešla k atletike. Venujem sa behom, mám za sebou dva košické polmaratóny a jeden pražský. Tohto roku som plánovala zabehnúť celý maratón, ale prípravu mi narušila súťaž Pečie celé Slovensko. Na čo sa však nehnevám,“ dodala so smiechom.
Sama vraj nevie, kde sa v nej nabrala láska k pečeniu. „Bavilo ma skúšať nejaké recepty z internetu. Najväčšia vášeň začala počas covidu, keď sme boli veľa doma. Chcela som strašne vyskúšať donutky a vymýšľať na ne polevy a posypy. V tom období som všetky výtvory nosila k známym na ochutnanie a malo to úspech. Neskôr sa to rozbehlo s tortami a inými sladkosťami,“ zaspomínala si. Rýchlo sa vypracovala, takže nečudo, že sa v aktuálnom ročníku Pečie celé Slovensko dostala medzi tucet finalistov.
