BRATISLAVA - Vedeli ste, že pod najznámejším slovenským pamätníkom sú obrovské priestory, ktoré zostali pred verejnosťou utajené? Svojho času v nich boli dokonca kvaple, dnes tam ležia sochy, ktorým hrozil zánik. SLAVÍN postupne prezrádza svoje tajomstvá.
Pamätník postavený podľa návrhu architekta Jána Svetlíka dokončili v roku 1960. Je to vlastne spoločné dielo známych slovenských umelcov, či už spomenieme akad. sochára Tibora Bartfaya, Jána Kulicha, Ladislava Snopka, Jozefa Kostku či akad. maliara Juraja Krena a ďalších. Skrýva hneď niekoľko zaujímavostí.
Takto to vyzerá pod pamätníkom Slavín:
|
„Nad obradnou sieňou je priestor, v ktorom sú elektrické rozvody. Tridsaťsedemmetrový žulový pylón je dutý a dá sa vyjsť až k soche vojaka, ktorá je k nemu pripevnená obrovskými skrutkami. Veľmi často do nej udierajú blesky a napriek tomu, že je tam bleskozvod, pred dvadsiatimi rokmi dokonca poškodili oplechovanie a pod obklad pylónu začalo zatekať,“ vysvetľuje Cyril Vaňo, riaditeľ bratislavského PAMING-u. Ako kuriozitu pridáva, že začiatkom osemdesiatych rokoch liezol na pylón istý dobrodruh, ktorý sa chcel dostať k pozlátenej hviezde. Hovorilo sa totiž o nej, že je celá zo zlata. V polovici stratil rovnováhu a nešlo to ani hore, ani dolu. Museli ho „zvesiť“ hasiči a pravdepodobne skončil prinajmenšom na vtedajšej Verejnej bezpečnosti.
Všetky telá vojakov sa nachádzajú v šiestich hromadných hroboch. „Zhruba tisíctristo mŕtvych identifikovali. Ale nie je to vojnový cintorín výlučne sovietskych vojakov. Sú tam pochovaní aj iní. Keď sa totiž likvidovali pohrebiská v okolí Bratislavy, previezli telá mŕtvych vojakov sem,“ pokračuje.
V obrovských priestoroch pod Slavínom je viacero umeleckých predmetov, vysvetľuje Cyril Vaňo:
|
Cyril Vaňo tvrdí, že stavba pamätníka bola naddimenzovaná: „Terasa nebola riadne zaizolovaná, takže do priestorov pod ňou presakovala dažďová voda. Boli tam skutočné kvaple, ktoré vytvorila voda, keď nabrala z betónu minerálne látky.“ Priestory pod pamätníkom sú v súčasnosti zrekonštruované a dočasne fungujú ako sklad sôch na dôchodku. Samotný pamätník mal byť údajne trochu vedľa. „Postavili ho v osi niekdajšej Ulice gen. Malinovského (terajšia Šancova – pozn. red.). Keďže teraz stojí na rozdrvenej skale, boli problémy s podložím,“ zdôrazňuje Cyril Vaňo.
Viac o tajomstvách Slavína sa dočítate tu >>
