Niektorí, ktorí si už túto technológiu zakúpili, sa utešujú textovými, hlasovými alebo video simuláciami. Hovoria, že majú pocit, akoby sa im ich blízki naozaj prihovárali zo záhrobia, píše ScienceAlert. Iní považujú zvečnenie zosnulých umelou inteligenciou za znepokojujúce a manipulatívne.
Etici Tomasz Hollanek a Katarzyna Nowaczyk-Basińska z Cambridgeskej univerzity sú poslednými, ktorí vyjadrili svoje obavy z rizík "digitálneho priemyslu posmrtného života". Tvrdia, že chatboti, ktorí napodobňujú zosnulé osoby - niekedy nazývaní deadboti, griefboti alebo ghostboti - predstavujú niekoľko kľúčových spoločenských a etických otázok, ktorým ešte musíme čeliť.
Napríklad, kto vlastní údaje osoby po jej smrti? Aký je psychologický vplyv na pozostalých? Na čo sa dá použiť deadbot? A kto môže bota nadobro vypnúť? Takéto otázky kedysi inšpirovali desivú epizódu sci-fi seriálu Black Mirror. Teraz sa takáto predstava budúcnosti javí ako čoraz pravdepodobnejšia.
Zamyslite sa nad rizikami nasledujúceho možného scenára, ktorý Hollanek a Nowaczyk-Basińska predložili vo svojom nedávnom výskumnom článku. Dvadsaťosemročnej žene zomrie babička, a tak sa rozhodne nahrať ich textové správy a hlasové správy do aplikácie. Táto aplikácia umožňuje žene zavolať simulácii jej zosnulej babičky pomocou umelej inteligencie, kedykoľvek chce. Po bezplatnom skúšobnom období jej digitálna babička začne ponúkať veci na predaj a zároveň sa s ňou rozpráva.
Viac sa dočítate na druhej strane →
