Za aký názor ste boli od ľudí najviac zhejtovaná?
Keď som povedala, že som ateistka. Vtedy mi mnohí veriaci povedali, že skončím v pekle, že sa budú za mňa modliť. Som veľmi tolerantná a vážim si ľudí, ktorí veria. Nemám proti nim absolútne nič a nenútim ich, aby boli neveriaci ako ja. Teraz som vyjadrila podporu Ivanovi Korčokovi, tak mi nadávali tí z druhého tábora.
Mne by v živote nenapadlo vulgárne nadávať niekomu, kto volí Petra Pellegriniho. Niekde sa asi stala chyba, pretože by to tak nemalo byť a je to odporné. Na besede mi jeden mladý študent k tomu povedal, že podľa neho sú to nešťastní ľudia, že keby mala jeho babka internet, tak tam nerobí nič iné, len nadáva.
Ale že bola týrané dieťa, stratila rodičov a mala ťažký život, tak preto je taká zlá. Niektoré ženy mi nadávajú do starých kráv a pritom sú odo mňa o 10 rokov staršie. (smiech)
S manželom patríte k najstabilnejším párom šoubiznisu. Máte nejaký recept na šťastné manželstvo?
Určite je to hlavne tolerancia a humor. Nikto nás neučí, ako byť vo vzťahu, takisto ani to, ako treba vychovávať deti. Je to proste pokus - omyl. Prežili sme búrlivé obdobia, brali sme sa po polročnej známosti. Musím povedať, že po 38 rokoch sme veľmi radi, že sme sa nerozviedli, pretože je úžasné mať spoločné zážitky a spomienky, že to naše decko má rodičov.
Ona je na to pyšná, že nie sme rozvedení, lebo všetci jej kamaráti majú rozvedených rodičov. Tolerancia je veľmi dôležitá. Môj muž mi nikdy nič nezakazoval a ja jemu tiež nie. Nikdy nebol žiarlivý a pritom byť mužom herečky, ktorá večer nebýva doma, nie je jednoduché. Zvládli sme to a som na to veľmi pyšná, to je asi moja najväčšia pýcha po dcére. Stojí za to vydržať aj to zlé. Teraz sa spolu veľa nasmejeme, lebo staroba prináša veľa komických vecí.
Čo najradšej spolu robíte?
Chodíme na prechádzky so psom, na výlety, máme chalupu, kde spolu pracujeme. Máme vlastne čas naplnený prácou. Myslím si, že základom staroby je hýbať sa a neprežierať. Radi chodíme na výlety a nerozmýšľame pred telkou, čo budeme robiť. Proste stále máme nejaký program.
S vašou dcérou Katkou (Katarziou) ste si veľmi blízke. Nie je vám ľúto, že žije v Prahe?
Je mi to ľúto len v takom zmysle, že sa nevidíme až tak veľmi často, ale volá nám každý deň a zaujíma sa o nás. Nedávno mi napísala, že najväčšie šťastie je mať milujúcu, fungujúcu rodinu a priateľov. Že nie sú dôležité peniaze, ale láska a to, že robí to, čo ju baví. Teším sa, že sa tam dobre cíti a my tiež. V Prahe má oveľa väčšie uznanie svojich schopností ako na Slovensku, čo je smutné. Kdekoľvek moje dieťa bude šťastné, budem aj ja. Čo by v Nitre robila? Tiež ju tu hejtovali, lebo nerobí mainstream.
