Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Magazin EVA

Príbeh najslávnejších nohavíc 20. storočia je dlhý a napínavý ako detektívka

Túto sezónu slávi modrý denim veľký comeback a džínsy majú toľko podôb ako nikdy predtým. Prečítajte si ako sa z pôvodne pracovných nohavíc stali najpopulárnejšie nohavice sveta. 

Dnes vlastní každý obyvateľ planéty aspoň jedny džínsy a ročne sa ich predajú dve miliardy. To je fenomenálny úspech, o akom môžu ostatné kúsky nášho šatníka iba snívať.  „Škoda, že som nevynašiel džínsy. Majú výraz, zdržanlivosť, sexappeal, jednoduchosť, všetko, čo dúfam, majú moje šaty,“ povedal Yves Saint Laurent. A kto ich teda vynašiel?
Napriek tomu, že ich celý svet považuje za symbol americkej kultúry, ich pôvod nájdeme v Európe. Vo francúzskom meste Nimes nosili námorníci už v 17 storočí nohavice z veľmi pevnej bavlnenej twilovej tkaniny, ktorej sa hovorilo „serge de Nimes“, tkanina z Nimes, skrátene denim. Aj v talianskom prístavnom meste Janove (Genova) sa v tej dobe vyrábala podobná, veľmi pevná modrá látka, ktorej miestni hovorili „blue de Genes“ a z ktorej sa šili pracovné šaty, námornícke nohavice a lodné plachty. Zvláštnosťou oboch tkanín bolo to, že mali veľmi hustú vertikálnu vrúbkovanú väzbu, ich lícová strana bola tmavomodrá a rubová svetlá. Európa teda poznala nohavice z modrého denimu dávno predtým, ako sa v Amerike objavili prvé „blue jeans“. 

Dieťa Zlatej horúčky

Tie uzreli svetlo sveta v čase kalifornskej Zlatej horúčky. Pri ich kolíske stáli dvaja muži, obchodník Levi Strauss a krajčír Jacob W.Davis. Levi Straussa síce pritiahla do Kalifornie Zlatá horúčka, no nie samotné zlato, ale davy zlatokopov. V roku 1853 si v San Franciscu otvoril veľkoobchod, kde okrem iného predával aj trvácnu pevnú plachtovinu, ktorú dovážal z francúzskeho mesta Nimes a ktorou si zlatokopi prikrývali vozy. Jedným z jeho zákazníkov bol aj krajčír Jacob Davis, ktorý sa živil šitím plachiet, pracovných odevov a nohavíc pre dobrodruhov a farmárov amerického západu. Keď si u neho v roku 1870 jedna zákazníčka objednala pracovné nohavice pre manžela, ktoré „by skutočne niečo vydržali a netrhali sa“, Davisovi napadlo spevniť najviac namáhané rohy vreciek a rázporok medenými nitmi.
Bol to zásah do čierneho. Objednávky sa mu len tak hrnuli. V nasledujúcom roku ušil dvesto takýchto nohavíc, aj z denimu od Straussa. Keď začali krajčíri v okolí jeho zlepšovák kopírovať, rozhodol sa, že si ho dá rýchlo patentovať, ale chýbali mu peniaze. Napísal Levi Straussovi, aby sa stal jeho obchodným partnerom. Ten súhlasil a 20 mája 1873 obidvaja obdržali od Patentového úradu U.S. patent číslo 139.121 „Na vylepšenie spevnenia vreciek kovovými nitmi“. Pracovné nohavice z modrého denimu sa už vtedy bežne vyrábali, ale ich „nítové nohavice“ boli nezničiteľné a mali obrovský úspech. Nazývali ich „waist overalls“ a predávali veľmi lacno, za 1.25 dolára. Spočiatku ich šili ženy doma na kolene, no pre veľký dopyt museli čoskoro postaviť továreň a vyrábať ich sériovo. Postupne vyvinuli rôzne strihy a v roku 1890 prišli na trh „waist overalls 501“, neskôr známe ako kultové Levis 501. Každý kus zdobila kožená nášivka, znázorňujúca dva kone, ktoré sa snažia roztrhnúť džínsy napoly. Davis sa stal riaditeľom továrne a v roku 1907 predal svoje práva na výrobu džínsov firme Levi Strauss & Co. Keď patentu v roku 1890 vypršala platnosť, konkurencia na seba nenechala dlho čakať. 
Záujemcov o modré džínsy však bolo toľko, že každý výrobca na nich zbohatol. Po opadnutí Zlatej horúčky boli ich najväčšími odberateľmi farmári, kovboji a robotníci, ktorí stavali železnice. Začiatkom 20 storočia sa k nim pridali aj robotníci v továrňach. Všetci ich používali ako pracovný odev. V 20 rokoch sa stali „waist overalls“ symbolom americkej kultúry. V 30 rokoch symbolom voľného času. Počas 2.svetovej vojny obliekli americké námorníctvo. Obrovská celostvetová popularita ich ale čakala až po vojne, keď sa stali uniformou americkej mládeže. 

Z baní na strieborné plátno

Po vojne sa všetko zmenilo. Mládež presadzovala svoje ideály ráznejšie ako kedykoľvek predtým. Búrila sa proti oficiálnym autoritám, škole, rodičom a prvýkrát v histórii si vytvárala vlastnú kultúru a šatník. Idolmi tínedžerov sa stali filmové a hudobné hviezdy ako Eddie Cochran a Elvis Presley, drsní kovboji ako John Wayne a mladí rebeli na plátne aj v súkromí Marlon Brando a James Dean. Brando ako vodca motorkárskeho gangu Johnny Strabler vo filme Divoch (1953) a James Dean ako problémový mladík Jim Stark vo filme Rebel bez príčiny (1955) urobili z Levisiek 501, bieleho trička a čiernej koženej bundy Scott Perfecto uniformu americkej mládeže.
Nič nestelesňovalo rebelantskú dušu lepšie ako táto kombinácia. Z pracovných nohavíc sa v 50 rokoch stal symbol revolty. Či to bola „stratená generácia“ amerických beatnikov, existencionalisti v zafajčených kaviarničkach na ľavom brehu Seiny, milovníci Elvisa a rockenrolu alebo drsní členovia motorkárskych gangov, všetkých spájali modré džínsy. Aj nežné pohlavie podľahlo modrému ošiaľu. Marilyn Monroe predviedla vo filmoch Rieka bez návratu a Mustangy, ako dokonale vyniknú ženské krivky v rúrkových Leviskách s vysokým pásom s kovbojskými čižmami a davy ju nasledovali. BB svoje rúrky naopak nosila v beatnickom štýle s balerínkami a hrubým svetrom. Ameriku 50 rokov ovládla džínsománia, no symbol vzdoru a neposlušnosti mal do škôl, kostolov a úradov vstup zakázaný. U nás mimochodom až do 70 rokov. V 50 rokoch džínsy spolu s americkou kultúrou zaplavili aj Európu a postupne celý svet.
V 60 rokoch sa opäť stali symbolom mládežníckej revolty, tentokrát hnutia hippies. A tí im dali zabrať rovnako ako zlatokopi. Zodraté, roztrhané, odstrihnuté, zaplátané, pomaľované, v najlepšom prípade vyšívané, sa stali základným kameňom ich šatníka. Nič iné nemohlo tak presvedčivo vyjadriť hlboké opovrhnutie detí kvetov materiálnymi statkami, oficiálnou módou a luxusom ako obnosený či rustikálne dotvorený denim. Trend ulice zaujal aj módny biznis a už v roku 1965 prišiel na to, ako nový denim donútiť, aby vyzeral ako obnosený. Zaujímavé je, že džínsom sa až do 60 rokov hovorilo waist overalls. Názov džínsy dostali až v reklamnej kampani Levi´s. 

Modrá revolúcia

V 70 rokoch sa denim definitívne zbavil statusu zakázaného ovocia. Džínsy už boli akceptované všade, v úradoch aj v školách a nosili ich všetci, deti, mladí, starí, chudobní aj bohatí. Stali sa samozrejmou súčasťou casual šatníka a prvým unisex kúskom vôbec. Už neboli deravé a zaplátané, ale pekné, nové, buď zvonové alebo rozšírené od bokov, niekedy so zažehlenými pukmi. Denim sa stal materiálom dekády. Nosilo sa z neho všetko, bundy, kabáty, vestičky, šaty, sukne, klobúčiky, kabelky, elegantné kostýmy aj topánky. V roku 1971 navrhol Andy Warhol obal na platňu Rolling Stones Sticky Fingers s fotkou pánskeho rozkroku v džínsoch s ozajstným zipsom, Mick Jagger sa na svadbe Catherine Deneuve a Davida Bailey objavil celý v denime a hrdinky kultového amerického seriálu Charlie´s Angels urobili z džínsov svoju uniformu.
Pre obrovskú popularitu vznikali nové značky džínsov v Európe aj Amerike a zaradili sa aj do portfólia špičkových módnych domov a dizajnérov ako Calvin Klein a Gloria Vanderbild. Začalo sa experimentovať s úpravami denimu. Začiatkom 80 rokov objavila firma GWG technológiu, známu ako „stone washing“, ktorej výsledkom boli aj slávne „plesnivé efekty“. Odvtedy sa rôznymi technológiami mení denim podľa nálad trhu na vyšúchaný, roztrhaný, elastický, pokrčený, potlačený vzormi, zdobený flitrami, kamienkami a podobne. Túto sezónu je opäť módnym materiálom číslo jedna a nosí sa od hlavy po päty. 

Storočie džínsov 

20 storočie môžeme nazvať „storočie džínsov“. Z pôvodne pracovných nohavíc sa stali najpopulárnejšie nohavice sveta. Zaradili sa do exkluzívneho klubu „basic módy 20 storočia“, kam sa dostane len kúsok, preverený časom, ktorý je sám o sebe štýlom a základným stavebným kameňom šatníka moderného človeka ako tričko, biela košeľa, tenisky Converse, trenč či malé čierne. S módou sa síce trochu mení, ale jeho podstata zostáva rovnaká. Džínsy môžu mať rôzny strih a povrchovú úpravu, ale stále reprezentujú pôvodnú robustnú poetiku, z ktorej vyšli. Levisky 501 môžete nosiť celý život a nikto vám nepovie, že ste vyšli z módy. 

Stručný vývoj blue jeans

1873 – prvé Levis „blue jeans“ - nítové waist overalls
1890 - prvé Levis „waist overalls 501“, neskôr známe ako Levis 501 majú rovný strih a rázporok na gombíky.
1911 – americká firma H.D. Lee Mercantile company vyrobila prvé Lee jeans.
1026 – prvé džínsy so zipsom namiesto gombíkov Lee.  
1920 – prvý strih pre ženy Levis Lady L 
1943 – americká firma Blue Bell začala vyrábať džínsy Wrangler.
1950 -65 rovný strih.a rúrky
1962 - prvé predpraté džínsy Levis 505 regular fit jeans, ktoré boli identické s 501, iba zapínanie na gombíky nahradil zips. 
1965 -78 zvonový strih a od bokov rozšírený
1978 –prvé strečové džínsy Petra Goldinga a rovné rúrky
1980 – prichádza mrkvový strih s vysokým driekom
1990 – miznú rúrky, prichádzajú voľné baggy jeans a zvony  
2000 – vracajú sa rúrky a zvony so zníženým pásom. 
2010 – nosia rôzne strihy, skiny, baggy, boot-cut, zvony.
Čítajte viac o téme » Móda

Autor: Zuzana Šujanová

NEPREHLIADNITE
Tá suma vás dostane! Koľko dostanú herečky za predvedenie róby na červenom...
Toto je dôvod, prečo Dior nestojí 20 eur! Malo by vám na tom záležať?
Tieto slovenské trendy kočky si zaobstarali rovnakú svetovú vychytávku ako...
Tajomstvo prezradené: Forever 21 prináša na Slovensko novú značku Kendall...
Na toto sme čakali: Značka H&M prezradila ďalšiu dizajnérsku spoluprácu!

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×