Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Magazin EVA

Trpím, trpíš, trpíme: Čo všetko sme schopné urobiť pre krásu?

Trpím, trpíš, trpíme: Čo všetko sme schopné urobiť pre krásu?
Jedného dňa som si povedala, že keď to už teda nejde ináč, budem bulimička.

Pýtali sme sa kdekoho a konštatujeme, že za utrpením pre krásu v pätnástich a tesne pred tridsiatkou sa skrývajú dosť rozdielne motivácie.

Nedávno sme čítali o cyklistke – fashionistke, ktorá si v jedno ráno nevzala na cestu do školy prilbu, pretože sa jej farebne nehodila k topu, a skončila v nemocnici. To len ako varovanie pre všetky, ktoré hlásajú: Všetko pre outfit!

 

Z väčšiny bižu-náušníc mi mokvajú uši a z kontaktných šošoviek sa mi do niekoľkých hodín rozvinie migréna. Myslíte si, že som sa jedného či druhého vzdala? Pch!“ Mária,27

 

Na začiatku sezóny sa švacnem na slnko úplne bez rozumu aj bez faktora. Vítam leto a kašlem na pigmentové škvrny aj na všetky strašné veci, ktoré sa mi môžu prihodiť.“ Sabina, 24

 

Raz na Silvestra mi kamarátka Miška urobila taký pekný zapletaný účes tesne k hlave. Všetko bolo v poriadku, až na tie uši, ktoré mám ako Legolas. Nebudem napínať, prilepila som si uši k hlave sekundovým lepidlom. Len také malé ťup za jedno, ťup za druhé. Sranda bola, keď sa mi jedno ucho o pár hodín odlepilo a druhé držalo. No čo k tomu dodať.“ Júlia, 25 (My dodáme len to, že sme spovedali LEN svojprávne osoby, IQ primerané. Aspoň vidíte.)

3 obrázky v galérii Sranda bola, keď sa mi jedno ucho o pár hodín odlepilo a druhé držalo.

Osem hodín som strávila u kaderníčky, lebo som si vymyslela, že budem mať afro. Po troch mesiacoch sme to rozplietli a na hlave ostalo namiesto vlasov iba akési ochlpenie.“ Monika, 20

 

Nosievala som sestrine kožené čižmy, asi o číslo a pol menšie, až dovtedy, kým mi neodpadol necht z malíčka.“ Eva, 30

 

Jedného dňa som si povedala, že keď to už teda nejde ináč, budem ja bulimička. A potom som si uvedomila, že to teda nie, biopotraviny sú príliš drahé na to, aby som ich len tak vyvracala. Tak som s bulímiou hneď začerstva sekla. Potom som si na sestrinu svadbu kúpila bru-tál-ne sťahovacie bombarďáky a tridsaťštvorky šaty. Čo vám poviem, do auta ma usádzali, z auta ma museli vyberať. Chodila som ako gejša, potila sa ako desať gejší a prijímala megakomplimenty.“ Marta, 33

 

A na záver 3 (de)motivačné príbehy, nad ktorými sa rozum zastavuje...

 

Za novým nosom aj na kraj sveta

Neuveríš, mám plastiku nosa,“ šokuje ma kamarátka Ľudka. „Lekár bol veľmi vtipný. Robili mi to totiž v lokálnej anestézii, tak som si jeho humor mohla vychutnať. Najprv mi natiahli nosné dierky tak, že by sa do nich vošiel aj víťaz súťaže Najväčší gaštan jesennej sezóny v regióne Černobyľu. No a keď mi sekali chrupavku, lietalo to kade-tade a kúsok z nej mi skončil v krku. Počas zákroku som dýchala ústami, čiže ma z chrupavky naplo a pán doktor šarmantne poznamenal, že naozaj nechápe, čo stresujem, veď ‚je to vaše‘. Len dobrá výchova a nemohúcnosť mi zabránili odísť predčasne zo stola. Nehovoriac o tom, čo sa dialo v nasledujúcich dňoch. Nielenže som išla skapať od bolesti, nielenže som hýrila všetkými farbami, ale ešte som musela čeliť plaču mamy, ktorá mi chodila plakať k posteli so slovami ,že ja som ti to dovolila’, ignorujúc fakt, že som plnoletá.

3 obrázky v galérii Nosievala som sestrine kožené čižmy, asi o číslo a pol menšie, až dovtedy, kým mi neodpadol necht z malíčka.

Všetko pre lásku!

Na Bali som dostala od frajera taký neoficiálny snubný prsteň. Bol mi malý, ale posnažila som sa a nakoniec som ho cez kĺb pretlačila. Odleteli sme domov a prišli do poriadnej slovenskej zimy. Prst mi opuchol. A bolel. Zvažovali sme pílku aj kliešte. Ale kdeže. Toto bola chirurgická oceľ, veď láska až za hrob, nie? Na pohotovosti mi dali akurát tabletky na odpuchnutie, ktoré ma uspávali, no prst si veselo puchol ďalej. Už by som veru nebola dbala... Nakoniec mama zavolala svojmu zubárovi a ten naň vytiahol zubársku vŕtačku. Týmto ho čo najsrdečnejšie pozdravujem.“ Petra, 25

 

Oceľová frajerka

To, že bolesť, smrad chemikálií a leukoplast (ak náhodou niečo nevyjde) patria k žene, ma naučila sestra približne ako dvanásťročnú. Vtedy mi po prvý raz vytrhala obočie, ostrihala vlasy a naniesla peroxid s cieľom presvetliť ofinu. Potom som už nepotrebovala pomoc, hyzdila som sa aj sama. Prvý pírsing v obočí, to bolo žúžo. Nie, nebolelo ma nič. To až po polroku, keď mi z ničoho nič opuchlo oko. Ujo na pohotovosti použil klieštiky. Neprekvapila som ho. Vraj s podobným problémom chodia na pohotovosť narkomani zo široka-ďaleka. Druhý pírsing, pre zmenu do brady, mi urobila kamarátka v garáži. Ten už bolel poriadne, ale ani som nezamrnčala, keďže som vtedy bola idolom istého Stana a Stano bol tiež v garáži. Dodnes mám preto na dolných zuboch ryhy.“ Maja, 28

 

Čítajte viac o téme » Móda, Krásny život, Život, Žena, Krása a zdravie žien, Plastika, Láska, Život po tridsiatke, Plastika poprsia, Krásy sveta

Autor: Redakcia Eva

NEPREHLIADNITE
Ikona Lady Gaga: Táto jedna vec speváčke pomáha, bez nej by vraj umrela!
Toto svet (ne)videl: Modelka s výškou 1 meter chce ovládnuť prehliadkové...
Vieme, čo muži chcú: Náš prieskum odhalil, ako vyzerá žena snov!
4 skvelé tipy ako bojovať s únavou: Takto zatočíte s chorobou našej...
Takto vyzerá deň supermodelky: Zvykli by ste si na denný režim tejto...

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×