Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Magazin EVA

Plachý génius Christian Dior

Súčasná móda oslavuje návrhára znovuzrodením tohto štýlu a my spomienkou na život a dielo veľkého návrhára.

Christian Dior bol veľmi zdvorilý, jemný muž. Ženám sa vždy úctivo uklonil a pre niekoľko stoviek svojich zamestnancov osobne vyberal vianočný darček. Nemal rád samotu. Najlepšie sa cítil v kruhu priateľov, medzi ktorých patrili Jean Cocteau, Christian Bérard, hudobní skladatelia Georges Auric a Francis Poulénc a vedúca jeho salónu Raymonde Zehnacker. Samotu vyhľadával, iba keď tvoril novú kolekciu. Vtedy sa v stave hlbokej depresie zatvoril v niektorom svojom vidieckom sídle a nekonečné hodiny kreslil návrhy dovtedy, kým nebol spokojný s víziou novej kolekcie. Pustil k sebe len obsluhu s jedlom. A keď konečne vyšiel von so stovkami skíc, jeho asistenti sa pustili do ich rozkresľovania.

Perfekcionista a umelec

Odmalička. Narodil sa 21. januára 1905 v Granville v Normandii ako druhé z piatich detí bohatého priemyselníka, ktorý vyrábal hnojivá. Vždy bol úplne iný ako jeho súrodenci. Plachý a jemný mamičkin maznáčik, ktorý nadšene navrhoval karnevalové masky a mame pomáhal dekorovať dom a záhradu. Táto elegantná vkusná žena zostala celý život jeho múzou. Neskôr tajne navštevoval galérie a miesta, kde sa stretávali umelci ako Cocteau či Picasso, a po maturite dobehol domov s prihláškou na Akadémiu výtvarných umení. Rodičia z neho však chceli mať diplomata a donútili ho ísť študovať politické vedy. Po štyroch rokoch štúdia im bolo jasné, že z Christiana diplomat nikdy nebude.

Hľadanie seba samého

Pár rokov po skončení školy sa venoval iba zábave a priateľom. V roku 1927 nastúpil na základnú vojenskú službu, no o rok už bol doma. Vždy ho zaujímala maľba, tak sa s priateľom Jacquesom Bonjeanom rozhodli, že si otvoria malú galériu. Peniaze na ňu mu požičala mama, s podmienkou, že sa nikdy nebude spájať s menom Dior. Spojenie so svetom bohémy by rodina vyznávajúca tradičné viktoriánske hodnoty neuniesla.

Zvýraznený text

Galérii sa darilo. Dávala priestor neznámym, ako aj známym umelcom ako Picasso, Dufy či De Chirico. A Christianov život pokojne plynul až do roku 1930, keď jeho rodina vinou veľkej hospodárskej krízy skrachovala a prišla o všetko, dokonca aj o nábytok. Christianovho mladšieho brata previezli na psychiatriu, mama začala chorľavieť a v roku 1931 zomrela na septikémiu. Pre dvadsaťšesťročného citlivého muža to bola príliš tvrdá rana.

Rusko a ťažké začiatky

Aby zabudol, odišiel s partiou architektov na cesty po Rusku, no z reality neunikol nadlho. Po návrate domov zistil, že aj jeho galéria skrachovala. Nezostalo mu nič. Z totálnej biedy ho zachránil talent na kreslenie. Kresby predával v priateľovej galérii za pár drobných, no aj táto galéria o tri roky skrachovala. Onedlho ochorel na tuberkulózu a nebyť dobrých priateľov, ktorí sa mu zložili na liečenie v zahraničí, bohvie, ako by skončil.

Čo ho nezabilo, to posilnilo

Po roku sa vrátil, odhodlaný zmeniť od základu svoj život. Vtedy mu prvýkrát napadlo, že by mohol byť módnym návrhárom, a osud chcel, aby stretol ilustrátora Jacquesa Ozzena, ktorý mu pomohol predávať módne skice módnym domom Nina Ricci či Balenciaga. Navrhol aj pár kostýmov pre divadlo a v roku 1935 ho prijali ako ilustrátora do redakcie Le Figaro Illustré. Čoskoro si jeho módne návrhy objednávali všetci parížski top couturieri, jeho skice klobúkov išli na dračku. Už sa nimi dokázal aj uživiť a dokonca posielať peniaze otcovi a sestre na vidiek.

Návrhár na plný úväzok

V roku 1938 ho vo svojom módnom dome Robert Piguet zamestnal ako návrhára. Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny bol Paríž mestom frivolných večierkov a párty a Christianov elegantný štýl mal úspech. Stával sa známou osobou a začal sa osmeľovať aj v súkromnom živote. Dokonca sa objavil na verejnosti po boku priateľa Jacquesa Homberga. V septembri 1939 ho povolali do armády, no odkrútil si iba rok ako záložník na farme. Potom odišiel k otcovi do južného Francúzska. Na jeho skice sa však nezabudlo. Firmy Chanel a Hermés si ich objednali pre kolekcie, ktoré predvádzali v Cannes. V roku 1941 sa Christian vrátil do okupovaného Paríža. Lucien Lelong z neho urobil spolu s Pierrom Balmainom hlavného návrhára svojho módneho domu.

Zvýraznený text

Už u Lelonga zaviedol niekoľko zmien v ženskej línii a začal vzbudzovať pozornosť módnej tlače. Túžil po vlastnom salóne, ale vojna bola ťažkým obdobím pre parížsku coutoure. Všade vládli prísne reštrikcie a zákon určoval, koľko látky sa môže minúť na kabát, šaty, sukňu. Darilo sa iba modistkám, lebo na klobúky mohli použiť aj recyklovaný lacný materiál a klobúky boli to jediné, čím si mohli ženy obmieňať šatník. V roku 1944 bol Paríž konečne slobodný, ale zruinovaný. Christianov kolega a kamarát Balmain sa osamostatnil a predviedol svoju prvú kolekciu. Nabádal priateľa, aby urobil to isté, no Dior vedel, že na zhmotnenie svojich odvážnych snov potrebuje veľa peňazí, ktoré nemal. Bol tiež veľmi poverčivý a bez svojej osobnej veštkyne madam Delahay neurobil ani krok. V roku 1946 mu však vyveštila, že úspech je na dosah. To mu dodalo odvahu a opäť zasiahol osud.

Prvá veľká značka

Zoznámil sa s milionárom a textilným magnátom Marcelom Brousseauom, ktorý práve hľadal niekoho, kto by oživil jeho odevnú značku Phillippe et Gaston. Christian mu povedal, že má záujem iba o vlastný salón, a predniesol mu svoju víziu: „Verejnosť je zrelá na úplne nový štýl, nadýchaný a bohatý, plný luxusných šiat s množstvom spodničiek a extravagantných látok, aby zabudla na chudobu a odriekanie posledných rokov.“ Výrobcovi látok Brousseauovi sa Diorova vízia zapáčila a investoval do nej 60 miliónov frankov. Diorovi sa splnil sen. Mal vlastný módny dom Christian Dior Limited s osemdesiatimi piatimi zamestnancami a so sídlom v malom paláci na Avenue Montaigne č. 30, kde sídli fi rma dodnes.

Módny vabank

Nasledujúce štyri mesiace vynaložil nadľudské úsilie a stavil všetko na jednu kartu. Osemdesiatpäť dekoratérov a maliarov pracovalo v paláci na vytvorení atmosféry diskrétnej elegancie, akú nemal žiadny salón v Paríži. Keď bol hotový, Dior odišiel do svojho vidieckeho domčeka pri Fontainebleau a týždeň meditoval. Potom sa vrátil s asi tristo skicami vo vreckách. Deväťdesiat modelov sa šilo do poslednej minúty a pritom pracoval aj na zrode svojho prvého parfumu Miss Dior.

... a Dior stvoril New Look

Dvanásteho februára 1947 sa otvorili dvere paláca na Avenue Montaigne č. 30 vyberanej spoločnosti, aby si pozrela jeho prvú kolekciu Ligne Corolle. Pred užasnutým publikom defi lovali nadýchané rozprávkové modely. Nežné oblé plecia, úzky driek, extrémne široká tanierová sukňa jupe en corolle, občas s obvodom aj 40 metrov, šuchot luxusného taftu. Siluetu presýpacích hodín zvýrazňovali črievičky s ihličkovým podpätkom. Diorove kreácie urobili z modeliek dokonalé, takmer nereálne ženy. Bol to absolútny obrat v móde.

„To je úžasné, milý Dior, vaše šaty, to je new look,“ vykríkla osudovú vetu Carmel Snow, editorka Harper´s Bazaara. Bol to triumfálny úspech, ktorému nemohol uveriť ani sám Dior. V zákulisí, obklopený reportérmi, editormi a obchodníkmi, vydesený a bledý ako stena, iba zašepkal: „Čo som to spravil?“ Po prehliadke musel byť salón na Avenue Montaigne otvorený často do neskorých hodín, aby si všetci klienti a obchodníci stihli prezrieť a objednať nové látky a strihy. Čoskoro bolo nutné založiť nové dielne, aby stíhali šiť modely na objednávky. Slovné spojenie Carmel Snow sa ujalo. Zrodil sa New Look.

Kritika nikdy nespí

Diorov New Look sa nestretol iba s obdivom. Ženy boli po vojne emancipované, samostatné, zvyknuté pracovať, športovať, šoférovať, nosiť pohodlné chanelovské kostýmy. A v Diorovej prvej kolekcii boli aj šaty, ktoré vážili osem kíl, a večerné róby ťažké tridsať kíl. Kritici sa pýtali, čo je také úžasné na štýle, ktorý robí zo ženy iba sexuálny symbol a symbol mužovho spoločenského postavenia? Čo je dobré na móde, ktorá znova uväzňuje ženské telo v korzete a nohy zahaľuje množstvom spodničiek? Všetky tie desaťročia emancipácie, ktoré ženu a jej telo oslobodili, to všetko Dior zahodil za hlavu a vrátil ju o desaťročia späť. Dior sa kritike bránil: „Inšpiroval ma duch elegantnej Parížanky a Európa už mala dosť padajúcich bômb, teraz chcela vidieť konečne ohňostroje.“ No aj my dnes sa pýtame, ako je možné, že šaty, v ktorých sa nedalo dýchať ani normálne hýbať, sa stali trendom na ďalších desať rokov? Prečo sa ženy dali dobrovoľne postaviť do polohy sexuálneho symbolu, ktorý je pre muža len okrasou, nie rovnocenným partnerom.

Zvýraznený text

Odpoveď je jednoduchá. Diorov New Look sa objavil v správnom psychologickom momente. Ľudia mali odriekania dosť, túžili po blahobyte, ženy sa chceli opäť cítiť ako ženy a muži chceli opäť vidieť krásne, nie unavené ošumelé ženy. Diorov luxusný opulentný dizajn sa trafi l presne do túžob ľudí, lebo ostro kontrastoval s chudobnou povojnovou realitou Európy. Priniesol čerstvý vánok zrejme nielen do módy. Stvoril novú siluetu ženy s krivkami presýpacích hodín, nový ideál krásy. Ako vieme, päťdesiate roky boli érou sexbômb a povojnového babyboomu.

Diorova éra

Dior vrátil parížskej haute couture lesk a Parížu stratený status mekky módy. Najbližšie desaťročie diktoval trendy celému svetu a bol nielen geniálny návrhár, ale aj génius marketingu. Úplne zmenil štýl haute couture prehliadok. Jeho prehliadky trvali aj dve hodiny a nikto nepozeral na hodinky. Aj rozmaznané princezné si pokojne sadli na mramorové schodisko salónu, len aby ich mohli sledovať. Modelky sa striedali v rýchlom tempe a každý model ohlasovali názvom, napríklad číslo jeden Verdi, číslo tri Wagner. Dior dal svojim modelom príbeh, dušu.

Prišiel aj s ďalšou novinkou. Neustále držal publikum v napätí a očakávaní. Každého pol roka totiž radikálne zmenil vlastný trend, raz dĺžku sukne, inokedy celú líniu šiat. Každá nová kolekcia mala inú tému: klasický kostým, sukňa, baleríny, línie S, H, A, Y, ligne longue, tulipe, sinueuse. Sám dbal o to, aby jeho vlastné trendy rýchlo vyšli z módy. A ono to fungovalo, obchody sa točili a ľudia šaleli. „Včera nás prenechal svojim nápadom z roku 1948 a národ šetrí na to, aby si predĺžil sukne, ale Dior... ich skrátil!!! Nie o veľa, iba o tri centimetre, ale skrátil!“, písal Life v roku 1949.

Citlivý umelec, tvrdý obchodník

Znie to neuveriteľne, ale tento zdržanlivý hanblivý muž bol tvrdý, zdatný obchodník. Keď ho módny dom Neiman Marcus prvýkrát pozval do Ameriky, Dior okamžite vycítil netušené možnosti amerického trhu a pri prvom rokovaní s obchodnými partnermi len zľahka prehodil: „My predávame nápady.“ A vysvetlil, že kúpou jedného modelu ešte nemá obchodník právo vyrábať podľa neho nekonečné množstvo kópií. Začal tak úplne nový systém predaja módneho dizajnu prostredníctvom licenčných poplatkov. Najskôr predal licencie na ponožky a kravaty, neskôr na bielizeň.

Obchodný talent

Od roku 1949 ako prvý návrhár vôbec dostával percentá z každého rozmnoženého modelu a nápadu. Kožušiny, ponožky, kravaty a parfumy sa začali vyrábať v regionálnych továrňach po celom svete, a keďže niesli meno jeho salónu, priniesli mu svetovú slávu. Priatelia pre Diorove obchodné schopnosti rozdelili jeho meno symbolicky na Dieu – boh a Or – zlato. No módny dom Christian Dior naďalej predával aj luxusnú haute couture. V päťdesiatych rokoch pokryl až polovicu exportu francúzskej haute couture do Ameriky.

Obeť vlastného perfekcionizmu

Dior bol perfekcionista. Sám si nastavil extrémne vysokú latku. Každú sezónu dvakrát do roka šokoval kolekciou, ktorá úplne zmenila štýl tej predošlej. Navyše, stále rozširoval svoje obchodné aktivity. Viedol salóny v New Yorku, Londýne, Caracase, Mexiku, Chile a návrhy vždy prispôsoboval proporciám miestnych žien. Každý rok musel nakresliť až tisíc návrhov. Bol pod stálym stresom. Prekonal dva srdcové záchvaty, navyše sa mu nedarilo v láske. Pre veľký rešpekt sa k nemu máloktorý muž odvážil priblížiť. Až keď sa v roku 1956 bláznivo zamiloval do mladého muža Jacquesa Benitu, zdalo sa, že ten jeho náklonnosť opätoval. Dior sa dokonca kvôli nemu rozhodol podstúpiť odtučňovaciu kúru, na ktorú sa napriek odhováraniu svojej astrologičky vybral v lete 1957. Večer, desať dní po príchode na taliansku kliniku v Montecatini, podľahol infarktu. Mal iba päťdesiatdva rokov. Po jeho neočakávanej smrti v roku 1957 sa stal hlavným dizajnérom fi rmy mladučký Yves Saint Laurent, ktorý mu robil štyri roky asistenta. Celý svet so zatajeným dychom čakal, čo sa stane s módnym impériom Christian Dior. Dostal sa do dobrých rúk, našiel nového génia.

Čítajte viac o téme » Štýl

Autor: Zuzana Šujanová

NEPREHLIADNITE
Zažiar na titulke časopisu EVA!
Space Age: Veľký krok do módnej budúcnosti
Náramky XXL
Šikovný trik, ako zostaviť draho pôsobiaci outfit
Zahoďte šaty a sukne a ukážte vašu druhú stránku: Brutálne sexi aj...

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×