Elán: Carnegie Hall bola skvelá, ale nebola to konečná

Na to, aby sa s umelcom vôbec začali baviť, je treba pomerne dosť potvrdení. "Musíte mať vydaných kopec CD nosičov, preverujú si videozáznamy z koncertov a niekto dôveryhodný musí doložiť, že ste slávny," popisoval frontman Elánu pre agentúru SITA zložitú cestu na slávne pódium, kde stáli také veličiny ako Louis Amstrong, Ella Fitzgerald alebo Rolling Stones.

Pre rockovú skupinu je veľmi ťažké dobýjať Carnegie Hall. Okrem spomínaných papierovačiek dostane uchádzač aj zoznam zákazov a pravidiel, ktoré musí záväzne dodržiavať. Jednou z najdôležitejších podmienok je stanovená hladina hluku, ktorú skupina nesmie prekročiť. "Rock, ktorý hráme, nie je práve tichý a preto bolo treba popremýšľať, ako repertoár našej skupiny zmeniť aby spĺňal predpísané limity," povedal pre agentúru SITA Vašo Patejdl.

Miesto elektrických zvukov bolo preto treba nájsť akustický variant hitov, akými sú napríklad Fero, Ulica, Čaba neblázni, Stužková alebo Neviem byť sám. "Vtedy ma napadlo, že miesto tvrdej elektriky môžu zmeniť charakter muziky akustické nástroje," pokračoval Vašo vo vysvetľovaní. Voľba padla na husle. Jožo Ráž bol hneď za. A ako bonus si prial, aby huslistky boli pekné baby. "Aby v kapele bolo niečo, na čo sa dá dívať." Slovo dalo slovo, a tak sa stali pekné dievčatá z G-Strings, ktoré okrem skvelej hry na husliach aj vynikajúco spievajú, pre projekt v Carnegie Hall skvelou oporou, dodal Vašo.

Atmosféru na vypredanom koncerte Ráž nehodnotil ako výnimočnú. "Bola ako na každom inom koncerte, my hráme a ľudia šalejú." Koncert v Carnegie Hall bol síce snom Elánu, ale rozhodne nie nejakou konečnou métou. Elánistov láka zahrať si v čínskom Pekingu pre 300 000 ľudí, čo samozrejme nie len výzva čísiel, ale chuť zabodovať nielen pred slovenským a českým publikom.