Nakrúcanie filmu Pokoj v duši trvalo štyridsať filmovacích dní

Neľahkú cestu, ktorá na Slovensku trvá niektorým producentským spoločnostiam aj celé roky - od prvotného nápadu až po poslednú klapku - sa podarilo prejsť v rekordnom čase. Od prvého stretnutia producenta Jána Kováčika a režiséra Vladimíra Balka so scenáristom Jiřím Křižanom uplynul presne rok.

Prvá verzia scenára vznikla približne vo februári, paralelne prebiehali castingy na hlavné postavy a produkčná príprava. Samotné nakrúcanie bolo odštartované druhého augusta a posledný filmovací deň pripadol na 24. septembra. Film sa nakrúcal prevažne v obci Čierny Balog a jej okolí niekoľko scén v Bratislave, v Banskej Bystrici a jeden obraz v Svätom Antone.

Na nakrúcaní sa podieľalo 65 členov štábu, v príbehu účinkovalo 32 hercov a približne 650 komparzistov a nakrútilo sa 35 000 metrov materiálu. Režisér po krátkom výdychu začne nakrútený materiál strihať spolu so strihačom Marekom Kráľovským. Postprodukčné práce by mali byť ukončené v prvom štvrťroku 2008.

Pokoj v duši je súčasný príbeh o kamarátoch, ktorých priateľstvo pretrvalo od detstva do dnešných dní. Traja muži – štyridsiatnici – sa nachádzajú každý na svojej životnej križovatke, uvedomujúc si, že čelia vážnym životným výzvam. Tóno sa vracia z väzenia do rodnej dediny a zisťuje, že všetko je inak: s manželkou sa odcudzil, päťročného syna vlastne vôbec nepozná, nemôže si nájsť prácu, ale súčasne sa odmieta živiť tak ako pred tým. Rímsko – katolícky dekan Marek, ktorý zaskakuje v rodnej dedine za chorého farára sa ocitá v kríze svojej viery. Úspešný podnikateľ Peter rieši ďalší so svojich obchodov a je zase raz nútený odsunúť súkromie na vedľajšiu koľaj. Marek aj Peter – verní priatelia z detstva - sa snažia Tónovi pri jeho návrate do normálneho života čo najviac pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a problémy a sami hľadajú cestu, ako sa vysporiadať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko.

Dej odvíjajúci sa na pozadí drsnej scenérie hôr obkolesujúcich Čierny Balog so znakmi, ktoré sú pre túto oblasť stredného Slovenska typické – patriarchátom, pytliactvom, rasovou neznášanlivosťou, krádežami dreva, ale aj silnou tradíciou súdržnosti rodiny, viery, priateľstva a lásky nesie všetky znaky klasickej drámy. Kto by povedal, že sa tento príbeh odohráva v dvadsiatom prvom storočí, v srdci Európy, iba päťdesiat kilometrov od krajského mesta?

Téma a prostredie príbehu sú slovenské, no napriek tomu bude mať výsledný film ambície osloviť európske publikum, pretože sa pokúsi reagovať na paradoxy doby tesne po vstupe do Európskej únie v kontraste s národnou tradíciou, ktorá je síce na jednej strane to jediné, čo nás odlišuje od západnej Európy, na strane druhej je to aj príčina neprispôsobivosti celej jednej generácie ľudí žijúcich na tomto území. Producentom filmu je Ján Kováčik, konateľ spoločnosti Forza Production House. Produkčná spoločnosť filmu - Forza Production House bola založená v roku 1994 a odvtedy sa špecializuje na eventovú, televíznu a muzikálovú produkciu. Projekt s pracovným názvom „Pokoj v duši“ je prvým filmovým projektom a spoločnosť Forza do neho vstupuje po niekoľkoročnom vývoji s plnou vážnosťou, o čom svedčí aj výber najbližších tvorivých spolupracovníkov.

Autorom scenára je Jiří Křižan (*1941), ktorý sa podpísal pod scenáre k približne tridsiatim realizovaným filmom (Horký vzduch - 1965, Václav Gajer; Kaňon samé zlato - 1971, Zdeněk Sirový; Signum Laudis - 1980, Martin Hollý; Stíny horkého léta - 1982, František Vláčil; Iná láska - 1984, Dušan Trančík; Mŕtvi učia živých - 1983, Martin Hollý; Cesta na jihozápad - 1989, Zdeněk Sirový; Tichá bolesť – 1990, Martin Hollý; Je třeba zabít Sekala 1998, Vladimír Michálek).

Réžie filmu sa zhostil dokumentarista a televízny režisér Vladimír Balko (*1965), ktorý sa podieľal napríklad na cykloch dokumentov Fitfamília, Redline, Čas M či TUCET. Jeho dokumentárny film Hľadám opatrovateľku zn. Agent Orange získal v roku 2003 Cenu za najlepší dokumentárny program na 38. ročníku festivalu dokumentárnych filmov Academia film Olomouc.

Tvorivý tím doplnil kameraman, nositeľ dvoch Českých levov Martin Štrba (*1961) (Neha – 1990, Martin Šulík; Všetko, čo mám rád – 1992, Martin Šulík; Na krásnom modrom Dunaji – 1993, Štefan Semjan; Záhrada – 1995, Martin Šulík; Je třeba zabít Sekala - 1998, Vladimír Michálek; Anděl Exit – 2000, Vladimír Michálek; Babí léto – 2001, Vladimír Michálek; Neverné hry – 2001, Michaela Pavlátová, Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi – 2002, Agniezska Holland, Hezké chvilky bez záruky – 2003, Věra Chytilová a i.).