Adela Banášová: Chcela by som plávať s delfínmi

Aký máte vzťah k novinárom po všetkom, čo ste v mediálnej sfére zažili? Vy ste mi napríklad mimoriadne sympatická, celkovo však negeneralizujem. Nepoviem, že mám rada všetky deti, ani všetkých starých ľudí, pretože v oboch skupinách sa nájdu aj nepríjemní ľudia, takže aj skupinu novinárov rozlišujem podľa sympatických a nesympatických jedincov.
Čo je náročné pri poskytovaní rozhovorov médiám? Náročné to majú hlavne novinári, pretože potrebujú z vlastne bežného života bežného jedinca vyžmýkať niečo, čo by rozhovor predalo. Nejakú senzáciu a tú naozaj neposkytuje každý. Často ich za to obdivujem. (Nakloní sa ku mne a nečakane ma chytí za ruku.) Už viem teda, že keď robím rozhovor a niekto sa ma opýta, či sa často smejem, tak z odpovede: „Smejem sa tak, že ma často bolieva brucho.“ - vznikne titulok: ,,Vážna choroba žalúdka?“


Tak to skúsim zostra. Hovorilo sa veľa o očakávanom bábätku. Ako to prežívali vaši najbližší? Napríklad rodičia? Pravdou je, že moji rodičia sa veľmi tešia a už v týchto dňoch sa pripravujú na úlohu starých rodičov. Môžete dať na titulku text: Naši sa tešia, že konečne budú starými rodičmi. To by mohlo zafungovať, nie?
Uvidíme. Tak gratulujeme. Aký je to pocit? Som šťastná, ešte nikdy som nebola tetou a hlavne sa teším za svoju staršiu sestru, pretože bude prvýkrát mamou a to je super.
Čo robí vaša sestra? Pracuje v Mníchove na Európskom patentovom úrade a sama si dosť „fičí“ na rôznych patentoch. Napríklad má prístroj, ktorý exaktne uvarí vajíčka na tri želané možnosti tvrdosti.


To je zaujímavá práca. Nemali ste chuť ponúknuť jej nejaký patent aj vy? Sestra vraví, že je to o obrovskej byrokracii. Patenty vlastne dokážu uplatniť len veľké a silné firmy, ktoré majú na to oddelenia. Obyčajný človek bez znalosti zákona na tom ešte prerobí. Ale keď som raz ležala v horúčkach, napadli mi prilepovacie okuliare na takej stonke, ktoré by sa nalepili na zrkadlo, aby sa mohli pohodlne líčiť aj ženy, ktoré nosia okuliare.
Čo vás v ostatnom čase potešilo z profesionálnej stránky? Veľmi nás s kolegom z Fun rádia Sajfom potešilo, že sme získali na festivale Kremnické gagy cenu Stana Radiča za objav roka za našu knižku Veci, o ktorých viete pomerne málo. Je to veľmi pekný pocit, keď vás ocenia osobnosti roky rešpektované, keď vám Tomáš Janovic povie, že sa mu kniha veľmi páčila, keď vám Iveta Radičová potrasie svojou sympatickou rukou, je to veľmi fajn.


Prečo ešte stále robíte vo Fun rádiu? To sa vám chce každé ráno vstávať? Vstávať sa mi nechce, ale toto médium mi dalo a dáva priestor robiť, čo ma baví s ľuďmi, ktorých mám rada mne prirodzeným spôsobom. Hlavne ma baví vítať rôznych hostí, ktorých „spracujeme“ pre všetky vekové generácie. Zisťujem s úžasom, že príjemný rozhovor sa dá urobiť s úplne odlišnými typmi ľudí - s Robom Miklom, Danielou Hantuchovou, s Ladislavom Chudíkom alebo Milanom Lasicom.
Rozhovor s pánom Chudíkom Som teraz nedávno počula. Bolo to super. Každé ráno vstávam a počúvam vás. Ďakujeme. Odkážem Sajfovi. On sa veľmi tešil aj na Eriku Barkolovú. Tešil sa, že si konečne hosťa bude môcť aj chytiť, ale nedala sa. Raz nás však nechala Milka Vášáryová chytiť jej vlasy, lebo boli také pekné a lákavé. Inak sa hostí veľmi nechytáme. Sú plachí.
Televízia však stále ponúka väčší priestor... Ako v čom. Na rozhlase ma baví, že je to ešte stále médium, kde sa dá s hosťom rozprávať bez toho, aby musel v tých dvoch minútach, ktoré by dostal inak v televízii, povedať jednu vetu a popri tom si dať zmerať tlak, súťažiť v šúpaní jabĺčka a v závere tých dvoch minút ešte ochutnať to, čo popri ňom niekto iný navaril. Je to pre mňa prirodzenejší spôsob komunikácie. Ale to nie je vec televízie a rozhlasu, ale vec danej relácie či už tam, alebo tam.


Poďme k SuperStar. Ako vnímate to množstvo mladých ľudí, ktorí sa hlásia? Akí vlastne sú? Sú veľmi nadaní a sú veľmi nenadaní. Majú odhad, alebo ho nemajú. Tých pozitívnych si budete môcť všímať v kolách pre „nadaných“, takže o nich hovoriť nemusím, ale pri ostatných ma dosť šokovala v tejto dobe dosť častá ambícia - dostať sa do televízie za každú cenu.
Ako sa to prejavovalo? Tak, že sa ukazovali všemožnými spôsobmi. Mladí ľudia stále viac zisťujú, že sa do televízie môže v podstate dostať hocikto s hocijakým „nadaním“. Dosť ma zarazilo aj to zvláštne sexuálno v ich mladých životoch. Riešili, či už mali sex, alebo nie, či im dosť vidieť to a ono - ja som v 15-tich mala iné problémy. Ale sexu sa všeobecne prikladá príliš veľký význam.


Vy mu význam neprikladáte? Ale prikladám, lenže skôr obsahový. Význam sexu je dnes kvantitatívny. Kedy to bolo prvýkrát? Koľko som ich mal? Ako dlho vydržím? Koľko čísiel zvládnem? Ako dlho som to nerobil? Hlavne táto posledná otázka sa objavuje v bežných lifestylových časopisoch, robia sa rozhovory s ľuďmi, ktorí nemali sex pol roka, akoby to boli mimozemšťania. Pritom to vôbec nie je podstatné.
Môžem vám položiť dve najčastejšie kladené otázky? Vy môžete všetko.
Akú ľudskú vlastnosť nemáte rada? Nemám rada tú ľudskú vlastnosť, keď podaktorí na túto otázku odpovedajú, že nemajú radi ľudskú hlúposť. Lebo ňou, bohužiaľ, oplývame do istej miery všetci.
Čo by ste si vzali na opustený ostrov? Ja ale potrebujem vedieť, ako dlho tam budem a kedy po mňa niekto príde!


Opustený ostrov na víkend. Vzala by som si jedlo, pitie a ocovu novú knihu Idioti v politike. Ešte som stihla len pár kapitol a takto by som konečne mala čas si to prečítať celé a povedať mu, čo si o tom myslím, lebo zatiaľ si myslím, že je to veľmi zaujímavé a príjemne vtipné. Inak, najčastejšie kladené otázky sú super. Momentálne boduje otázka: Tešíte sa na živé prenosy SuperStar?
A tešíte sa? Teším sa na to, keď budem vidieť, ako to dáva konkrétnym ľuďom konkrétne možnosti na sebe pracovať a splniť si sen.
Máte nejaký nesplnený sen vy? Okrem mojej budúcej zdravej šťastnej rodiny mám aj jeden „odvecácky“. Chcela by som niekde plávať v mori s delfínmi. Chcela by som sa ich chytiť a vidieť úplne zblízka. Potom by som chcela asi na nejaký čas žiť v zahraničí, naučiť sa nejaký ďalší jazyk. Ešte snívam o tom, že patrím ku generácii, ktorá nezažije v našej zemepisnej šírke nijakú vážnu katastrofu, lebo sa mi často sníva o jadrových výbuchoch. To je kategória sna, ktorá by sa mi splniť nemusela.


var div = document.getElementById('div_2'); var a = div.getElementsByTagName('A'); a[1].onclick = function() { return false }; var imgs = div.getElementsByTagName('IMG'); for (i = 0; i < imgs.length; i++) { imgs[i].oncontextmenu = function() { return false }; imgs[i].galleryimg = 'no'; }