SR musí podľa ESĽP zaplatiť otcovi a synovi nemajetkovú ujmu

Sťažovatelia požadovali každý 7 200 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 30 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Otec a syn žalovali SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, neprimeranú dĺžku konania o rozvod, zverenie maloletého dieťaťa do výchovy jedného z rodičov a o výživné. Zároveň namietali, že okresný súd nebol nestranný a že jeho rozhodnutia boli svojvoľné. Okrem toho sa sťažovali aj na porušenie ďalších článkov Dohovoru.

Dĺžkou napadnutého konania sa čiastočne zaoberal aj Ústavný súd SR. Ten vo februári 2004 konštatoval, že Okresný súd Zvolen porušil právo sťažovateľov na prerokovanie veci v primeranej lehote v časti konania o výživné a priznal im primerané finančné zadosťučinenie 15 000 korún. Sťažnosť vo vzťahu k dĺžke napadnutého konania v časti týkajúcej sa rozvodu a zverenia druhého sťažovateľa do výchovy, o ktorom bolo v tom čase už právoplatne rozhodnuté, ústavný súd neprijal na ďalšie konanie s odôvodnením, že sťažnosť bola podaná po lehote.

ESĽP v časti konania o rozvod a o zverenie maloletého dieťaťa do výchovy jednému z rodičov nezistil žiadne neodôvodnené prieťahy. Čo sa týka časti konania o výživné uviedol, že nepovažuje sumu priznanú ústavným súdom za dostatočnú a vyhlásil, že pán Judt a jeho syn sa aj naďalej môžu považovať za poškodené osoby.

V konaní, ktoré trvalo vyše 5 a pol roka a ktoré si vzhľadom na svoj predmet vyžadovalo osobitnú pozornosť zo strany štátu, sa vyskytol prieťah približne 9 mesiacov. ESĽP preto rozhodol, že v časti konania o výživné došlo k porušeniu Dohovoru. Všetky ďalšie námietky ESĽP vyhlásil za zjavne nepodložené. Agentúre SITA informácie poskytli z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

ESĽP odmietol sťažnosť Slovenky na prieťahy v konaní

Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť slovenskej občianky pre jej zjavnú nepodloženosť, ako aj pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Sťažovateľka žalovala SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. K zásahu do uvedeného práva malo dôjsť v dôsledku neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania o jej žalobe, ktorou si uplatnila reštitučný nárok. Toto konanie sa začalo v októbri 1991 a skončilo v júni 2006, trvalo teda viac ako 15 rokov na dvoch stupňoch súdnictva. Sťažovateľka sa so sťažnosťou na neprimeranú dĺžku konania obrátila aj na Ústavný súd SR, ktorý v októbri 2002 rozhodol, že Okresný súd Michalovce porušil jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň prikázal okresnému súdu konať bez ďalších prieťahov a priznal sťažovateľke 150 000 korún.

ESĽP sa v rozhodnutí stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľka sa vzhľadom na nález ústavného súdu a na opatrenia prijaté z jeho strany už nemôže považovať za poškodenú osobu. ESĽP ďalej uviedol, že pokiaľ sa sťažovateľka domnievala, že aj po náleze ústavného súdu sa v konaní vyskytli ďalšie prieťahy zo strany okresného súdu, mohla sa sťažovať prostredníctvom novej ústavnej sťažnosti. Podotkol pritom, že uvedený prostriedok nápravy sťažovateľka nevyužila ani vo vzťahu k dĺžke konania pred odvolacím súdom. Agentúre SITA informácie poskytli z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.