Riadený hmyz, napríklad
motýle, by sa mohol využívať
pri sledovaní podozrivých
osôb, navádzaní
striel na cieľ alebo aj pri
vyhľadávaní ľudí zasypaných
v troskách. Vedci sa
napríklad snažia voperovať
mikroobvody do larvy
hmyzu tak, aby sa ich nervy
a svaly vyvíjali pod kontrolou
človeka. Takéto pokusy
sa už v laboratóriu úspešne
uskutočnili. Ďalšou úlohou,
ktorá sa teraz rieši, je zavedenie
kontrolnej platformy
do tela hmyzu. Tá bude spojená
už so zavedenými mikroobvodmi
a prostredníctvom
nej bude motýľ-špión
dostávať letové pokyny.
Zatiaľ najmenšie bezpilotné
zariadenie je mechanická
muška, ktorú vytvorili
na Harvardovej univerzite.
Vážila len 65 gramov a umelými
krídlami pohybovala
rýchlosťou 120 kmitov za
sekundu. Problémom je
však zdroj energie pre takéhoto
minišpióna.
CIA vyvíja nové projekty: špionážny hmyz
WASHINGTON - Americká
ústredná spravodajská
služba (CIA) a ministerstvo
obrany už roky
financujú vývoj hmyzu,
ktorý by lietal podľa
ľudských povelov.