Miroslav Žbirka: Ako som ničil susedov

V tomto rozhovore budeme hlavne spomínať. Mimochodom, ako vám slúži pamäť? - (smiech) Moja pamäť je občas brilantná, dokážem si zaspomínať na detaily, no inokedy úplne zabudnem, čo sa odohralo. Naposledy som to zažil dnes ráno, keď som bol ako hosť v televízii. Pustili nejaký materiál, ktorý sme v minulosti s kapelou nahrali a mne to absolútne nič nehovorilo. Máte problém s rokmi, menami alebo s tvárami? - Tie tváre - to je zvlástna vec. Keď vás zastaví niekto a vy situáciu zle vyhodnotíte. Myslíte si, že ten človek je náhodný fanúšik, ktorý vám len tak chce niečo povedať a ono je to starý známy. Mne sa však páči to, keď stretnete niekoho po dvadsiatich rokoch a nadviažete na vašu poslednú debatu. Takéto veci vraj robí ľuďom Paul McCartney. Dokázali by ste si vybaviť okolnosti, za akých vznikli vaše staré hity? - Pesničky sú podľa mňa ideálne na spomínanie. Keď počujem Help od Beatles, sedím v rodičovskej obývačke. Vedľa mňa bol brat, potom mama, akurát otec chýbal a v rádiu oznámili, že bude nasledovať nová pieseň od Beatles. A my sme si po jej vypočutí povedali: ,,Hm, zase dobré.“ (smiech)

Poďme teda k vašim skladbám a začnime hneď prvou úspešnou: Zažni. - Dobré spomínanie. Vidím barkas, také malé dodávkové auto z NDR a stále nechápem, ako sme sa - takmer kompletný Modus mohli doň vojsť aj s bubnami. Išli sme zo zájazdu v Poľsku a Palimu Cibuľovi, ktorý ho vlastnil a šoféroval, nekúrilo. Ako náhradu kúrenia tam mal akési horské slnko. Možno sme aj boli všetci opálení, ale zima nám bola riadna. Navyše viete, zájazd v Poľsku... Vždy tam niekto chodil s nejakou fľašou, skrátka neboli sme najsviežejší. Takto sme dorazili do štúdia Opusu v Pezinku, nevyspatí po nočnej jazde a išli sme nahrávať Zažni. To vôbec neboli ideálne podmienky, no kedykoľvek som neskôr túto skladbu počul, na výsledku to badať nebolo. Poďme ďalej: Mám čierny deň. - Tak to musím hovoriť o svojom bratovi Jasonovi. Vidím kuchyňu, tam sedí na stole aj s gitarou a hrá túto pieseň. Bol som vtedy ešte dieťa a zapamätal som si ju. Keď prišiel moment nahrať album Doktor sen, pomyslel som si, že by som ju mohol použiť, a tak som ju dal otextovať Kamilovi Peterajovi. Pravdepodobne z nej cítil akýsi smútok, preto zvolil takýto názov. Keby som to mal autorsky presne pomenovať, tak túto pieseň zložil brat.

Jeden z vašich najväčších hitov: Atlantída. - To vidím bratislavské Dolné hony a našu spálňu. Mali sme v nej klavír a ja som tam úmyselne odmietal dať koberec, pretože sa to perfektne ozývalo. Najhoršie miesta pre inšpiráciu sú dobre vytlmené štúdiá. Kúpeľňa, kuchyňa, paneláková izba bez koberca? To je skvelé! Na tých Dolných honoch na Bodrockej 4 som zložil Atlantídu, ale keď som ju spieval o oktávu vyššie, susedom sa to nepáčilo. Preto som musel neskôr vymeniť byt. Navyše som sa často vracal domov z koncertov neskoro v noci. A plný inšpirácie ste dávali susedom zabrať. - Áno, v kuchyni som práve po jednom z koncertov zložil aj V slepých uličkách. Hral som na vypnutej elektrickej gitare, pretože tá je tichá. Možno práve preto som zložil melódiu, ktorá nebola o nejakom kričaní. Po čase ma to ale začalo obmedzovať, preto to sťahovanie. Nové piesne skladáte na gitare i na klavíri? - Áno, je to inšpiratívne a dobré je ešte striedať akustickú s elektrickou gitarou. Sú skladby typicky gitarové, ktoré vám podľa všetkého pri hre na klavíri nenapadnú a naopak. Aby som uviedol jasné príklady: Atlantída je zložená na klavíri a 22 dní na gitare.

Na flaute ste neskúšali? - Viete čo, chvíľu som hral na trombóne. (smiech) Tam je však problém, že nemôžete spievať a zároveň hrať. A nemôžete na takýchto nástrojoch hrať akordy, čo je dosť podstatné. Skúste si teraz spomenúť na vznik jednej z najcynickejších piesní našej hudobnej histórie: Poraď si sám.
- Pri albume Nemoderný chalan, z ktorého pochádza, som bol ako autor sám, musel som si spraviť všetky texty i hudbu. Je v tom vlastne aj humor. Máš problém? Mám pre teba jednu radu! Poraď si sám! Toto bola odpoveď na moju vtedajšiu situáciu. Album Nemoderný chalan bol dosť špecifický moment v mojej kariére. Bola to taká malá vzbura proti môjmu obrazu na verejnosti. Navyše som niektoré klipy nakrúcal bez okuliarov. Bojoval som s predsudkami, spracoval som témy, o ktorých som dovtedy vôbec nespieval. Depresie. A to vtedy nebola psina, navyše na ministerstve kultúry neradi videli nových autorov. Ale istý pán Vojtech Kondrót sa na to pozrel, pár rýmov mi poradil a schválil mi celú platňu. A vďaka nemu sa mohlo nahrávať.

Na záver si ešte dajme skladbu Dr. Jekyll a Mr. Hyde. - Napísal som ju o štvrtej ráno. Vstal som a zapísal si: ,,Dr. Jekyll, Mr. Hyde, každý z nich je iný, obaja však rovnako riadia moje činy.“ A išiel som spať. Keď píšete texty, tak niekedy vás to aj prebudí. Práve vychádza výber vašich hitov na 2CD. Podľa akého kľúča ste ho zostavovali? - Zostavoval som ho s ambíciou, aby sa konečne v rámci jedného projektu stretli všetky moje hity. Sú na ňom piesne, ktoré som v osemdesiatych rokoch nahral pre Opus a skladby, ktoré neskôr vychádzali pod hlavičkou Universal. Je zostavené chronologicky, začína sa piesňou Zažni z roku 1977, čo bol môj prvý výrazný autorský úspech, a končí sa úplnou novinkou - piesňou Daj mi. Je to zatiaľ moja najreprezentatívnejšia výberovka. Váš text sa po prvýkrát oficiálne použil v piesni Dnes som ťa videl s iným stáť. Dokážete ho teraz celý zaspievať? - Skúsime si ho dať? ,,Dnes som ťa videl s iným stáť na rohu našej ulice. Dostal som svoj prvý mat, keď pobozkal ťa na líce. Zrazu som všetko pochopil...“ Je tam niečo telefón, ,,...a preto nechodíš už so mnou von. Dnes som ťa videl s iným stáť na rohu nášho chodníku, myslel som, že ma klame zrak, keď ťa chytil za ruku. Zrazu som všetko pochopil...“ Tu opäť neviem, ,,...bavíš sa asi lepšie s ním, a preto nechodíš už so mnou von.“ Niečo som zabudol, ale treba si uvedomiť, že túto skladbu vôbec nehrávam.

Potom je to excelentný výkon. - Ani nie. Keď som zostavoval toto 2CD, tak som si po rokoch vypočul aj túto skladbu. Navyše budúci rok by malo vyjsť sedem mojich starých albumov v reedícii a je taká idea vydať DVD, kde budú všetky moje klipy. Výberovka, ktorú sme spomínali, vychádza pod názvom 22 x 2 The Best Of presne 22. októbra. Deň predtým oslávite 55 rokov. Skúsite sa vrátiť do podobne „magických“ období, keď ste mali 11, 22, 33 a 44 rokov? - Keď som mal jedenásť rokov? Viete, že ste to trafili dobre? Práve vtedy vybehli Beatles, čo je veľmi zásadná vec, lebo keby sa tak nestalo, možno robím v živote niečo iné. Tá inšpirácia bola veľmi silná. Svet sa zmenil. Poďme k vašej dvadsaťdvojke. - Vtedy som pravdepodobne prvýkrát navštívil významného hlasového pedagóga Františka Tugendlieba. Život sa s nami vtedy nemaznal, hrávali sme 6 - 7 hodín v kuse, takže som mal značne opotrebovaný hlas a musel som prestať spievať. Jeho mi niekto odporučil a on mi odporučil dlhšiu pauzu. Asi desať mesiacov som vôbec nevystupoval, len som si k nemu chodil cvičiť hlas. Bola to pre mňa zásadná vec, pretože nebyť pána Tugendlieba, nie sú žiadne Atlantídy ani nič, lebo by to nebolo čím spievať. On mi hlas nielenže vyliečil, ale aj otvoril. Dodnes, keď potrebujem, viem sa rozospievať jeho spôsobom.

Čo ste robili ako 33-ročný? - To bolo obdobie, keď som sa cítil ako chlapec, pretože som vtedy pravdepodobne stvoril album Chlapec z ulice. (smiech) Ešte nám zostáva štyridsaťštyri. - To sa rodil album Meky. Zvolil som vtedy nový prístup, pretože po mnohých rokoch som nahrával s iným producentom a tým bol David Koller. Dovtedy som zásadne veľmi dlho robil s Lacim Lučeničom. Akoby sa ukončila jedna éra a začala sa druhá, plná nových ľudí. Dodnes to mám tak, ak ma zajtra uvidíte hrať a spievať s úplne inou partiou, nebude to nič neprirodzené. S hudbou je spojená aj vaša najväčšia vášeň - ste veľkým zberateľom platní a CD. - Práve som bol kupovať stojany. Kde to všetko skladujete? - Je to problém. Snažím sa to mať usporiadané tak, aby som sa orientoval, ale mám v tom trošku neporiadok. V tejto chvíli len ja viem, kde čo je. Určitý základ mojej zbierky mám v abecednom poradí, ale medzitým všeličo pribudlo a treba to doplniť. Zastihli ste ma v období prestavby. Už teraz viem, že DVD-čka sa mi nezmestia, pretože medzičasom som sa stal aj zberateľom filmov. Nerozmýšľate nad tým, že zamestnáte na pol úväzka nejakú paniu so skúsenosťami z knižnice? - (smiech) Ďalší problém - to sú knihy. Napríklad taký náš sobotný deň sa začína tým, že syn, ktorý túži po najnovšej počítačovej hre, dá nenápadnú otázku: „Ideme sa pozrieť do Megastoru?“ Vie, že na to ma zláka a vybaví si aj svoje. Dáme si spoločný obed, potom je Megastore, a potom ešte ideme do kníhkupectva.